U pacientov, ktorí majú akútny infarkt myokardu s kardiogénnym šokom, zlepšuje výsledky skorá revaskularizácia „culprit“ artérie pomocou perkutánnej koronárnej intervencie (PKI). Väčšina pacientov s kardiogénnym šokom má však viaccievne koronárne postihnutie, a je kontroverzné, či by sa mala PKI vykonať súčasne v jednom sedení pre všetky stenózy aj v „nonculprit“ artériách.
V tejto multicentrickej štúdii sa náhodne priradilo 706 pacientov s viaccievnym koronárnym postihnutím, akútnym infarktom myokardu a kardiogénnym šokom, do jednej z dvoch skupín podľa počiatočnej revaskularizačnej stratégie: buď PKI len „culprit“ lézie, s možnosťou odloženej revaskularizácie „nonculprit“ lézií, alebo stratégia okamžitej viaccievnej PKI. Primárnym cieľom bol kompozit úmrtia alebo závažného poškodenia obličiek vyžadujúceho renálnu substitučnú liečbu do 30 dní po randomizácii. Bezpečnostné ciele zahŕňali krvácanie a náhlu cievnu mozgovú príhodu (NCMP).
Po 30 dňoch sa primárny cieľ vyskytol u 158 z 344 pacientov (45,9 %) v skupine „PKI len culprit lézie“ a u 189 z 341 pacientov (55,4 %) v skupine „okamžitej viaccievnej PKI“ (RR 0,83; 95 % CI 0,71 až 0,96; P = 0,01). Relatívne riziko úmrtia v skupine „PKI len culprit lézie“ v porovnaní so skupinou „okamžitej viaccievnej PKI“ bolo 0,84 (95 % CI 0,72 až 0,98; P = 0,03), a relatívne riziko renálnej substitučnej liečby bolo 0,71 (95 % CI 0,49 až 1,03; P = 0,07). Čas do hemodynamickej stabilizácie, riziko katecholamínovej liečby a jej trvanie, hladiny troponínu T a kreatínkinázy, miera krvácania a NCMP sa významne nelíšili medzi týmito dvoma skupinami.
Spomedzi pacientov s viaccievnou koronárnou artériovou chorobou a akútnym infarktom myokardu s kardiogénnym šokom, bolo 30-dňové riziko kompozitu smrti alebo závažného poškodenia obličiek vyžadujúceho renálnu substitučnú liečbu nižšie u tých, ktorí podstúpili PKI len „culprit“ lézie, než u tých, ktorí podstúpili okamžitú viaccievnu PKI.
- Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte